Martin Vlachynský
Gabura potvrdil, že sme sa nikam nepohli
Black ani death metal som nikdy moc nemusel, to škriekanie mi jednoducho liezlo na nervy, ale to čo sa stalo s vystúpením Behemothu na Minikvase by malo rozčúliť aj poslucháča Senzusu.
tuzemský filozofix, instantný repper, kvantový automechanik Zoznam autorových rubrík: Jama umenia a dekadencie, Zvrátené myšlienkové pochody, Cesty Univerzom
Black ani death metal som nikdy moc nemusel, to škriekanie mi jednoducho liezlo na nervy, ale to čo sa stalo s vystúpením Behemothu na Minikvase by malo rozčúliť aj poslucháča Senzusu.
Správy o horiacich Aténach začali po čase nudiť, tak sa naše média opäť vrátili k vždy zábavnej domácej politike. Situácia v Grécku sa ale príliš neupokojuje. Vzhľadom k tomu, že sa u nás nájde kopec ľudí, ktorí zamačknú slzu nadšenia pre mladých odvážnych Grékov, bojujúcich proti zľovolnému kapitalizmu, chcel by som sitáciu lepšie opísať. Pretože jediní, komu mladí ľavičiariari pravidelne pekne zavaria, sú ich vlastní spolužiaci.
Čo by som to bol za bloggera a škrabáka, keby som nepridal svoj názor na finačnú krízu, ktorá na nás vyskakuje z kanálov, keď ideme ráno do práce v obecnej automobilke. Slabší sa pri pohľade na Krízu rozplačú, iní zakričia: Hybaj, kerá mater kapitalistická ťa splodila!
Som veľmi rád, že naša vláda vyznáva európsku politiku multikulturalizmu, v ktorej niet miesta pre národné cítenie. Nanešťastie, na Slovensku ešte stále prežíva niekoľko jedincov, ktorí sa nesmelo hrdia tým, že sú Slováci. Preto experti troch vládnucich strán vypracovali dômyseľný plán, ako túto národnú hrdosť vykynožiť.
Vzdychanie nad slovenskou náturou, nad ľahostajnosťou, egoizmom, zlodejstvom, či dokonca hľúposťou je v (pseudo)intelektuálnych debatách pomerne časté a priznám sa, aj ja patrím medzi náruživých vzdychačov. Dnes som ostal príjemne prekvapený.
...alebo keď si chcem rozbiť hlavu tak si ju aj rozbijem!
Problém. Internet je potvora. Treba ho neustále kontrolovať, čo nové pribudlo.
Dnes je to šesť rokov od smrti etnografa, zoológa, historika, archeológa a najmä nezlomného dobrodruha Thora Heyerdahla. Človeka, ktorý si zaslúži aspoň drobnú spomienku.
Keď sa pred rokmi plánovalo zaviesť spoplatnené štúdium, študenti vládu skoro rozdupali. Teraz sa opäť objavila téma platenia za štúdium a opäť rýchlo nabrala podobu pekelného démona. Ale prečo?
Euro sem, euro tam. Tvári sa svetoborne, ale spoločná mena tu už bola. A pekne dlho. Volala sa zlato.
Dnes som videl električku pomaľovanú osmičkovými rokmi. Dejiny vedia vymyslieť niekedy srandovnú zhodu - 1938,1948,1968,1989. Ale ja si osobne pamätám ešte jeden osmičkový rok. Pomerne nedávny.
Smeti sú v podstate novodobým vynálezom, podobne ako šicí stroj alebo sociálna demokracia. Zväčša trvá tak jednu generáciu, kým sa spoločnosť na novinky adaptuje (moja babka sotva vie televízor ovládať). Zvláštne, že zo smeťami nie a nie sa skamarátiť ani za sto rokov.
Sneh. Toto slovo je pre mňa dvojičkou k Zime. Bunkre v závejoch, sánkovanie na mini briežku za domom, snehuliak (myslím, že nikdy som mu nedal mrkvu ako nos), pády z bicykla cestou do školy (prežité s úsmevom). So snehom bola vždy sranda.
Aktuálne skúškové mi zobralo všetky sily a nápady do písania. Využívajúc voľnú chvíľu počas čakania na výsledok skúšky, sediac v počítačovej učebni a pozerajúc do blba, idea prišla sama (ani nezaklopala). Napíšem niečo o svojej univerzite! Len taký malý, bezvýznamný postreh. Pretože po štyroch rokoch začínam pociťovať, že svoju školu mám skutočne rád.
Politická telenovela s názvom Dôchodková reforma nás oblažuje každý deň nejakou aktualitou častejšie ako zima snehom. Medzi opozično-koaličnými prestrelkami som však nenašiel žiadne obzretie sa okolo seba. Ako sa darí napríklad takému Čile, ktoré rozbehlo druhý pilier v roku 1981.
Po 73 rokoch doslúžilo jedno z najznámejších kúpalísk na Slovensku- piešťanská Eva. 28.12. bola rozlúčka pre verejnosť a 31. sa jej brány zatvoria na dobu neurčitú. Tým sa možnosť plávania pre väčšinu obyvateľov a návštevníkov -mesta vodných športov- limitne priblíži k nule. Dôvod? Schátralý stav, nerentabilita.
Už je to rok a pol, čo nám zavreli náš podnik, skvelého Tutina, zvaného aj 62ka. Odvtedy putujeme ulicami Piešťan ako bludný Holanďan (bez lode) a dúfame. Ale náš boj je zatiaľ márny.
Kedysi som sa strašne tešil na 24.12. Dokonca som si ako malý z pásu papiera odstrihával dni (kalendár s čokoládami nestačil) a posledné dva-tri dni som prepočítaval na hodiny a minúty, ako štart rakety. To veľké klišé sa mi odhaľovalo postupne, pekne kúsok po kúsku. Dnes si len poviem- zase jedny Vianoce.
Ecce internet! volajú denne agenti rôznych providerov. Ako študenti ho vcelku potrebujeme (a nielen na XXX, ako je primárne určený) a behať do školy poslať pol slova nás už nebavilo. Brno- mesto veľké- ponuka bude pestrá ako kimono gejše. Čin nasledoval myšlienku.
Na priváte je nás šesť a aby toho halasu nebolo málo, neustály zvukový podmaz nám robí siedmy spolubývajúci, značne hranatého tvaru s poetickým menom Tevion. Tých osem Kobier a piatich Rexov denne sa mi zlieva do nenápadného balastu a nevnímam ich. Zato Reflex, to je iná káva!