Keď som sa v roku 2004 rozhodoval medzi školami, Brno bolo medzi poslednými. Tamojšia Ekonomicko-správní fakulta mi nič nehovorila, ale neblahé zážitky s "doučovaním" na EU (môj vtedajší favorit) zamiešali mojimi preferenciami.
Už prijímacie konanie niečo napovedalo. Žiadne skúšky z ekonómie (ktorú nás majú predsa tam naučiť...), ani iných oborov, len TSP- test študijných predpokladov na báze IQ testov. Výsledky spracované elektronicky, s rezultátom o párdní. Internát nebol problém, takže som môj život na mnoho ďalších rokov ukotvil v juhomoravskej metropole. Aké je štúdium?
Začnem Informačním Systémom - elektronický moloch, administratívna "Matka", s ktorou je študent pevne spojený od prvej do poslednej chvíle, je najväčšou pýchou univerzity. Zápis do semestra, na skúšky, zostavenie rozvrhu podľa želania a kľudne aj s predmetmi iných fakúlt, korešpondencia s vyučujúcimi, študijné materiály- všetko sa rieši pár klikmi, žiadne nosenie papierov a behanie s indexami. Ďalším prekvapením sú financie- prekvapujúce je, že tu proste sú. Nielen, že všetky budovy sú v perfektnom stave a perfektne vybavené, ale aj na tvárach vyučujúcich je spokojný výraz (priemerný plat akademického pracovníka na mojej fakulte bol minulý rok cez 40 000kč). Ešte dôležitejšie sú investície, ktoré sa realizujú v ostatných rokoch, najmä výstavba univerzitného kampusu. Vedátori neváhajú a prvé úspechy sa už dostavili, najmä na poli biológie, fyziky a medicíny.
Ale čo samotné štúdium? Je tu trocha cítiť, že sme (a dlho asi budeme) tí "druhí" (rozumej za Karlovou Univerzitou, resp. v mojom prípade VŠE). No práve to dodáva celej univerzite akúsi dravosť a chuť bojovať. Myslím že kto chce a má nato, môže aj tu niečo dokázať, aj v medzinárodnom merítku.
Nebudem sa v tomto nekonzistentnom článku zbytočne rozpisovať. Ak máte nejaké otázky, spýtajte sa v diskusii (a najmä dúfam, že svoj názor pripoja aj ďalší miestni "Brňáci"). Mojím cieľom bolo len vzdať trocha úcty (a možná navnadiť budúcich prvákov) svojej Univerzite, ku ktorej cítim niečo ako hrdosť. A ako som si všimol, nebýva to medzi študentami príliš zvykom. Hoci nie som zástancom akéhokoľvek patriotizmu a pompéznosti, ak sa nevybuduje kvalitný obojstranný vzťah medzi študentom a univerzitou, nemôže žiadne školstvo napredovať...